Okamihom návratu duše do mumifikovaného tela sa mohol začať večný život. Cesta podsvetím však bola plná nebezpečenstiev a nástrah a zosnulý musel prekonať mnoho peripetií než dostal svoje večné políčko.
Najnáročnejšou etapou putovania po večnej ríši bol hneď na začiatku posmrtný súd. Anup priviedol zosnulého do siene Oboch právd, kde na ľavú misku váh položil srdce a na pravú misku pštrosie pero symbol Maat. Pri váhach stáli Šui (boh osudu) ako svedok a Thovt (vedenie & múdrosť) ako zapisovateľ výsledku váženia. Medzitým musel nebožtík vyhlasovať, že počas svojho života sa nedopustil žiadneho zločinu voči ľuďom, bohom či zvieratám. Voči každému zo 42 prísediacich bohov musel odriekaním formuly pre vstup do siene oboch právd poprieť niektorý z prečinov, ktorý by mu bránil v živote blažených mŕtvych.
Pri vážení srdca musela byť pravda v rovnováhe so svedomím, klamstvo vychyľovalo váhy a svedomie potom bolo ľahšie než pravda. Pod váhou boha Anupa číhala požieračka, obávaná Amemait. Ak sa váhy vychýlili k verdiktu vinný Amemait pohltila dušu zomrelého a to bol najťažší trest a definitívny koniec existencie pretože znamenal neodvratnú a skutočnú smrť.
Ak však bol výsledok váženia uspokojivý oznámil to Thovt súdnemu zboru s tým, že zomrelý sa za svojho života nedopustil žiadnej viny čo mu umožňuje žiť v ríši mŕtvych. O tom čomu unikol pojednáva časť II kapitoly 125 z Knihy mŕtvych. Hórus potom odvietol zosnulého k Usirovi pri ktorom sedeli jeho maželka Eset a sestra Nebthet. Ospravedlnený duch bol predstavený Usirovi, ktorý ho ponúkol jedlom a pitím a pridelil mu pole.
Starí Egypťania verili, že aj na onom svete bude človek žiť životom roľníka, aj keď pravdaže už nie takým ťažkým a že aj úroda bude lepšia a bohatšia ako tá pozemská. Ale aj práci na večnosti sa dalo vyhnúť ak mal zosnulý zástupcu, ktorý za neho vykonával všetky povinnosti a práce - vešebta.
Vešebt bol zhotovovaný ako malá soška z dreva, hliny, kameňa či fajansy v podobe zosnulého a s nápisom:Ale, aby to ani vešebt nemal také ťažké a nemal priveľa práce dávali si Egypťania robiť viacero kusov. V niektorých hrobkách bol počet nájdených vešebtov 360 teda jeden vešebt na jeden deň.