Mumifikácia
Skôr než sa mŕtvy môhol vydať na cestu do večného blaženého života bolo treba zabezpečiť jeho telesnú schránku, aby jeho Ka nezostalo bez "základne" a mohlo ďalej žiť. K tomuto účelu vyvinuli Egypťania zložitý proces mumifikácie, ktorý vo svojej najdokonalejšej forme trval 70 dní.
Samotná mumifikácia, jej postupy, a používané nástroje a látky sa postupne vyvíjala. V počiatkoch pochovávali Egypťania svojich zosnulých do horúceho púštneho piesku uložených na ľavom boku s mierne pokrčeným telom. Púštny piesok vynikajúco konzervoval telo a tak sa neraz stalo, že keď telo vyhrabali šakaly či hyeny pozostalí môhli vidieť v akom vynikajúcom stave sa nebožtíkova telesná schránka zachovala, čo ich pravdepodobne utvrdzovalo vo viere, že ak bude zachovaná telesná schránka umožní to zosnulému a jeho Ka večný blažený život.
V priebehu rokov skúšali Egypťania rôzne postupy zachovania telesnej schránky a zdokonaľovali ich. Svojej dokonalosti dosiahla v Strednej ríši, potom v Novej ríši, a hlavne v období Ptolemajovcov, potom výrazne upadala. Spôsob mumifikácie závisel od majetnosti zosnulého, resp. pozostalých ktorí za túto službu platili.
- Najjednoduchšia a zároveň najlacnejšia forma spočívala len v umytí tela a vysušení nátronom.
- Náročnejšia a drahšia verzia sa obišla bez vyňatia mozgu a vnútorné orgány boli namiesto vbratia rozpustené roztokom cédrového oleja naliateho do ritného otvoru, z ktorého boli potom odpustené von.
- Najdrahší spôsob bol náročný nielen na postupy, materiál, ale i čas:
- Telo bolo najprv dôkladne umyté a odchlpené.
- Následne za použitia špeciálneho nástroja bol odstránený mozog (cez prerazenú čuchovú kosť), alebo zvláštnym otvorom v lebke. Potom boli odstránené vnútornosti z dutiny brušnej a hrudníka, a to malým otvorom vedeným pazúrikovým nožom v ľavom podrebrí. Na svojom mieste muselo zostať iba srdce.
- Vyňaté vnútornosti boli po očistení a vysušení uložené v tzv. kanopách, čo boli akési kamenné nádoby v tvare váz s kamenným vekom. Kanopy boli celkom štyri a každá z nich bola pod ochranou jedného zo synov boha Hóra. Do kanopy s vekom v tvare ľudskej hlavy boha Amseta sa ukladali črevá, v kanope s šakalou hlavou boha Duamutefa bol uložený žalúdok, do kanopy so sokolou hlavou boha Kebchsenufa sa ukladala pečeň a v kanope s hlavou paviána boha Hopeja boli pľúca. Postupom času boli vnútornosti ukladané do drevených skriniek či rakvičiek a neskôr balené do látok a buď ukladané späť do dutiny brušnej , alebo medzi stehna múmie. V neskorších dobách boli kanopy nahrádzané balíčkami s priloženými voskovými figúrkami štyroch Hórových synov.
- Po vyňatí vnútorností nasledovalo vysúšanie tela pomocou balíčkov s nátronom. Balíčkami s nátronom bolo telo vyplnené a kolom dokola obklopené. Spolu s nátronom absorbujúcim vlhkosť urýchľovalo vysúšanie slnko a niekedy aj oheň. Doba vysúšania bola cca 30 dní.
- Po vysušení bolo telo očistené palmovým vínom s korením a nadymené kadidlom.
- Dutinu lebečnú naplnili plátnom napusteným živicou , hlinou s pieskom, pilinami alebo slamou. Niekedy vkladali do očných jamiek umelé oči zo skla, kameňa, dreva, kosti, alebo len látky s naznačeným okom.
- Následne bola hlava natieraná olejom a telo parfumované.
- Potom telo zabalili do látky, oviazali prsty a u kráľa na ne nasadili zlaté puzdrá.
- Potom znova potreli hlavu olejom a oviazali ju ovínadlami a znovu natreli olejom.
- Následne ovínadlami omotali končatiny a telo. Jednotlivé vrstvy ovínadla natierali živicou a niekedy medzi ne vkladali amulety. U kráľa bola tento proces zavŕšený zlatou maskou.
Pri mumifikácii bolo veľmi dôležité pamätať na to, aby na srdci bol srdečný skarab, do ktorého rovnej spodnej plochy bola vyrytá jedna z kapitol z Knihy mŕtvych s výzvou, aby sa srdce zosnulého nestavalo proti sebe. Účelom mumifikácie bolo napodobiť "vzkriesenie" boha Usira, ktorý po svojom "zmŕtvychvstaní" vládol v podsvetí.
Pôvodné materiály k mumifikácii sa žiaľ nedochovali, bližšie informácie je možno čerpať až z Hérodotových Dejín (5. st. pr. n. l.), i keď pre úplnosť treba dodať, že nie všetko v nich uvedené sa zakladalo na faktoch. V mnohom sa Hérodotos nechal ovplyvniť svojou gréckou mentalitou a poverami, ktoré sa o Egypte a Egypťanoch v Grécku hojne vyskytovali. Mumifikátori rozhodne nestáli na okraji spoločnosti, ich profesia bola vysoko špecializovaná pretože si vyžadovala nielen dobré znalosti konzervačných látok ale i techník, o čom svedčia nálezy mumifikátorských pracovných stolov a priestorov.