Od zrodu k smrti

Nikto z nás na tento svet neprišiel dospelý a pripravený na život. Nie inak tomu bolo aj v dnes už dobách minulých. Skúsme teda aspoň letmo nahliadnuť.

Žena rodila buď na svet na "pôrodných tehlách", alebo na drevennom pôrodnom stole. Pôrodná tehla bola zosobnená bohyňpu Meschenet (zobrazovaná ako tehla s ľudskou hlavou, alebo ako žena s ozdobou hlavy z tehly, či emblému). Verilo sa, že Meschenet predurčuje osudy novorodencov a ich osud by mal byť zaznanamený na tehly alebo mal byť nad nimi recitovaný.

Neoddeliteľnou súčasťou pôrodu bola mágia, hra na hudobné nástroje, spev a tanec. Z božstiev pri pôrode nechýbali okrem Meschenet ani Hathor, či Bes. Po pôrode zostala matka s dieťaťom oddelená od vonkajšieho sveta asi na 14 dní. Na konci tohto obdobia prebehol obrad očisťovania kde sa jedol medový koláč, ktorý vraj mal posilniť matku a zaháňať démonov. Okrem iného sa verilo, že životaschpnosť dieťaťa je určená jeho prvým slovom (zvukom). Ak to bolo 'ny' znamenalo to, že dieťa bude žiť, ak to však bolo 'embi' bolo to vraj predzvesťou smrti. Existovalo mnoho zariekadiel a predpisov na liečbu detských chorôb a na ich ochranu pred smrťou. Panovala totiž obava, že by sa duchovia žien môhli pokúsiť zobrať matke novorodenca.

Meno bolo životne dôležité pre identitu človeka. Odrážalo totiž rôzne aspekty života, božstvá a ich vlastnosti nevynímajúc. Zároveň akoby predznamenávalo vlastnosti práve narodeného človiečika. Často sa dávali mená, ktoré mali spojitosť s práve prebiehajúcim sviatkom, či nejakou inou významnou udalosťou. Verilo sa, že ak je meno dobré predurčuje človeku prežiť šťastný život.

Neprehliadnuteľnou súčasťou života dieťaťa bola tzv. detská kader. Vstup do dospelosti sprevádzalo práve strihanie detskej kadere (tá bola odložená až do doby pohrebu). Odňatím kadere sa ukončovala jedna etapa a zároveň začínala ďalšia.

Predpokladá sa, že chlapec bol považovaný za "dospelého" keď sa objavila jeho prvá polúcia. U dievčaťa to zasa bola prvá menštruácia. Nie neobvyklou bola obriezka u chlapcov vo veku 10 - 12 rokov o čom hovorí napr. aj maľba z hrobky architekta Anchamahora (6. dynastia, Sakkára). Formálnym potvrdením dospelosti bolo manželstvo, pretože to znamenalo, že žena môže začať rodiť deti čo znamenalo, že dievča sa vydávalo veľmi mladé (cca do 15 rokov). Z dostupných poznatkov sa ukazuje, že neexistoval žiadny svadobný obrad, ani náboženský ani civilný.

Založenie rodiny však bolo veľmi významnou udalosťou a predpokladá sa, že že bolo sprevádzané nejakou slávnosťou. Ak do manželstva vstupovali osoby vlastniace nejaký majetok znamenalo to, že sa uzatvárala zmluva. Zmluva zabezpečovala, že v prípade rozvodu prebehne spravodlivé rozdelenie majetku a vysporiadanie oboch strán, vrátane starostlivosti o deti. Z dochovaných zmlúv vypláva, že rozvod nebol tabu, že rozvedené ženy boli zaopatrené aj po ňom, formou vyrovnania.

Vysneným vekom bolo 110 rokov, ale pravdepodobne sa ho dožilo len veľmi málo ľudí. Za pokročilý vek sa považovalo už dosiahnutie 50 - 60 rokov. Starí ľudia sa tešili vysokej úcte. Povinnosťou najstaršieho potomka bolo starať sa o svojich rodičov s láskou, úctou a rešpektom.

Život sa pomaly ale isto začína chýliť ku koncu a treba pomýšľať aj na záležitosti spojené so smrťou. I keď sa Egypťania smrti báli verili, že smrť neznamená definitávny koniec. Bola v nich hlboko zakorenená viera že život pokračuje aj na onom svete. A aby bol tento večný život zabezpečený muselo okrem duchovnej súčasti človeka zostať zachované aj jeho telo.

Keď smrť, ktorej poslom bola Sachmet, ukončila jednu "etapu" ľudského bytia začalo sa obdobie smútku trvajúce 70 dní. Počas tejto doby sa uskutočnila mumifikácia. Duch, ktorý opustil telo zosnulého v okamžiku smrti sa do neho vrátil po uplynutí 70-tich dní, v deň pohrebu. Deň po uplynutí tejto doby bolo telo uložené na "večný odpočinok" na pohrebisku. Po obradoch sprevádzajúcich pohreb sa pozostalí ešte rozlúčili so zosnulým. Truhla bola potom spustená do pohrebnej komory v podzemnej časti hrobky do ktorej kňazi potom uložili pohrebnú výbavu nebožtíka. Šachtu potom zasypali a hrobku uzatvorili.

Všetko má svoj začiatok i koniec. Zrodenie je začiatok a smrť koncom našej pozemskej púte.

na začiatok stránky