• Výstavy & akcie
• Aktuality
• Knižný register
• Súťaže
• Ankety
• O stránkach
• RSS
• Kontakt
• Mapa stránok

Egyptica - projekty

» 01:
Významné ženy» 02:
Predstavujeme...» 03:
Súkromné hrobky



Súvisiace: I. diel II. diel

Naznačili sme to už v úvode cyklu ale pripomenieme si to ešte raz - v starovekom Egypte platilo, že možnosti ženy sú obmedzené jedine jej schopnosťami. Hovorili sme už o ženách, ktoré sa priamo podieľali na moci - o kráľovnách matkách, princeznách či priamo panovníčkach. Každá v sebe niesla stopy svojej doby no zároveň ich v tej svojej aj zanechávala. A platí to nielen pre kráľovné a princezné. V krajine faraónov neexistovalo obmedzenie pre uplatnenie ženy, mohla zastávať tak pozíciu slúžky ako sudkyne, pisárky, kňažky, obchodníčky, lekárky, správkyne... ako jej nebola upretá ani méta najvyššia. S postupujúcim časom a vďaka úsiliu egyptológov sa z hlbín egyptskej histórie vynárajú osudy žien, ktoré celkom určite prežili svoj život naplno vďaka možnosti sebarealizácie, úcte a rešpektu.

Niť jej osudu sa odvíjala počas panovania Pepiho I. Jej rodina pochádzala z Ebozevu. Pani Nebet zastávala funkciu veľmi významnú - bola totiž sudkyňou a neskôr aj vezírkou. Pravdepodobne bola nevlastnou matkou Pepiho I.

Bola žiačkou Mut z Karnaku. Dcéra statkára Pinodžema II., označovaná ako tá čo pracovala na papyrusových zvitkoch Amenreho, skladala rituály a redigovala "Knihy mŕtvych"

Žila niekedy počas Starej ríše. Bola lekárkou, zaoberala sa aj farmáciou. Medicíne bola tak oddaná, že sa jej po rebríčku tohto náročného povolania podarilo vystúpiť až na vrchol - stála na čele zdravotníckej služby štátu. Bola vynikajúcou diagnostičkou, zameraná hlavne na gynekológiu, neskôr na všeobecnú medicínu (postupovalo sa od špecializácie k všeobecnej medicíne - to bol najvyšší stupeň lekárskeho vzdelania v starovekom Egypte).

Presnejšie princezná Hemetre sa venovala obchodníčine a administratíve. Riadila podnik a k dispozícii mala pisárov a intendanta.

Prežila svoj život počas 12. dynastie v oblasti Beni Hasanu (stredný Egypt). Bola finančnou špecialistkou pre správu hospodárstva. Spravovala domácnosť guvernéra Chnuhotepa. Dochovalo sa jej vyobrazenie po boku panej domu Cheti.

Niekdy v období Novej ríše nosila titul "tanečnica"; stála v čele veľkého poľnohospodárskeho podniku a riadila obchodných agentov s produktami z pozemkov.

Amonova speváčka 20. dynastie. Pôsobila v administratíve Amonovho chrámu, jej manžel Nes-amenipet bol pisár "mesta mŕtvych". Schopnostiam manželky veril natoľko, že ju poveril zastupovaním pri vyšetrovaní sklzu v dodávkach do Dér el-Medíny.

Správkyňa dobytka 20. dynastie. Spravovala dobytok u bohatého majiteľa, ktorý ale nebol spokojný a tak na jej miesto povolal novú správkyňu. Tá však uznala Takarine kvality tým, že si ju najala a napokon spoločne podali žalobu na statkára. Spor dohnali na úrad vezíra kde sa Takare dostalo satisfakcie.

Správkyňa pozemkov 19. dynastie. Pozemky zdedila so súrodencami po otcovi. Pozemok získal pred tristo rokmi kapitán Neshem, ktorému ho daroval faraón Ahmose. Nasledovali tri storočia sporov a prieťahov, dokonca sa zistilo že niektoré listiny boli falošné. Súd nakoniec dal za pravdu pani Urner.

Žena ptolemaiovského obdobia. I napriek dobe, ktorá ženskej samostatnosti (rímsko grécky vplyv) veľmi nepriala si na dlho dokázala uhájiť svoju nezávislosť a samostatnosť pri právnych úkonoch (jej manžel sa dožadoval svojho "poručníckeho práva"), spravovala si majetok, uzatvárala obchody a zmluvy..). Dlho odolávala, ale napokon podľahla tlaku manžela a okolia a prišla o svoju slobodu a nezávislosť. Žena o ktorej dochované záznamy a správy naznačujú že bola v podstate poslednou slobodnou v plnom význame tohto pojmu. Senoncu je jej eggyptské meno, používala však aj rímske meno Apollonia.