Súkromné pohrebiská & mastaby

mastaba

Súkromné hrobky - mastaby členov kráľovskej rodiny, dvoranov alebo vysokých úradníkov mali zvyčajne svoje miesto blízko pyramídy panovníka. Tam vznikali pohrebiská, pričom ich rozloženie určovali kňazi, ktorí mali na starosti ich štruktúru. Hrobky situovali pozdĺž pravouhlo sa pretínajúcich uličiek. Prečo hrobka pri pyramíde? Nuž ... byť v panovníkovej blízkosti aj v "živote po živote" sa považovalo za vysoko cenené privilégium. Bola to možnosť byť pri božskom znovuzrodení panovníka a jeho večnom živote ako pána nebies spolu s jeho otcom Reom a zároveň to bol prejav panovníkovej vďaky (bez jeho pokynu to nešlo) a uznania.

Mastaba ako hrobka sa využívala už od prvej dynastie (obrázok: model mastaby 1. dynastie), ale približne v počiatkoch štvrtej dynastie sa jej štruktúra ustálila. Subštruktúra sa zjednodušila - tvorila ju jediná pohrebná komora.model mastaby - 1. dynastia Zato superštruktúra sa stala zložitejšou (o.i. sa zvýšil počet miestností) a stavebným materiálom bol kameň. Počet miestností v superštruktúre nebol obmedzený, záležalo na prianí a majetnosti majiteľa (Mererukova mastaba má napr. 32 miestností).

Na obrázku vľavo vidíme model mastaby z 1. dynastie:
a - šachta
b - sarkofágová komora
c - obetná kaplnka
d - serdab
e - socha nebožtíka


Mastaba tak mohla byť jednoduchá, skromná stavba, ale aj honosné miesto posledného odpočinku (už spomínaná Mererukova mastaba sa rozkladá na ploche 1 000 m2).

Základnými prvkami vnútornej štruktúry sú nepravé dvere, zvyčajne umiestnené pri západnej stene hlavnej obetnej miestnosti, za obetným stolom. Na nich sú vytesané obetné formule, vyobrazenia zosnulého, či už samotného alebo s manželom/manželkou. Zosnulý obvykle sedí za obetným stolom. Nepravé dvere boli situované nad pohrebnou komorou, aby za pomoci mágie mohla duša zosnulého prichádzať k obetinám. Významnú plohu mal aj serdab, uzavretá miestnosť so sochou nebohého v životnej veľkosti, ktorá malým otvorom v stene nahliadala do vonkajšieho sveta.

Mastaby boli zväčša zdobené polychromovaným reliéfom a maľbami. Medzi motívmi nechýbali ani zádušné scény (prinášanie obetín, pohrebná hostina...), poľnohospodárstvo (práce na poli, príprava nápojov a jedla, zvieratá...), remeselníctvo, lov a rybolov, obchodné cesty či námorné scény. Zosnulého obvykle vidíme ako sa na tieto činnosti díva spolu s manželkou/manželom, alebo sú prítomné aj deti.