Wenamonova správa
Wenamonov príbeh (známy aj ako Wenamonova správa) - literárny text napísaný v hieratickom písme. Poznáme jediný exemplár /neúplná kópia/ objavený v r. 1890 v lokalite al-Hibah (Egypt), rok po objavení ho získal ruský egyptológ Vladimír Goleniščev. V súčasnosti sa papyrus (oficiálne označovaný ako Papyrus Puškin 120) nachádza v Puškinovom múzeu v Moskve. Text v hieroglyfickej podobe publikoval v r. 1932 A. Gardinier, knižne vydal hieratickú podobu A. Korostovcev v r. 1960.
Všeobecne sa uvádza, že text je datovaný do roku 5 vlády Ramesse IX. (20. dynastia, 19. rok vládnutia), ale s týmto nesúhlasí A. Egberts, ktorý sa domnieva, že papyrus je síce datovaný do roku 5 ale vlády Smendesa (21. dynastia). S Egbertsovým názorom však nesúhlasí drvivá väčšina egyptológov.
Obsah papyrusu - textWenamon je vyslaný kňazom a zároveň vládcom Vesetu Hrihorom do provincie Byblos na nákup cédrového dreva na posvňtné bárku boha Amon-Rea. Aby mohol splniť svoje poslanie nevyhnutne potrebuje podporu vládcu Delty Nisubanebdžedeta, ktorý mu teda poskytne nielen loď ale aj posádku.
Pri svojej misii má ale poriadnu smolu - o zlato aj striebro ho okradol vlastný člen posádky. Aby naplnil svoje poslanie zdá sa (nedá sa určiť presne, keďže papyrus je na tomto mieste poškodený) že Wenamon ukradol tovar potrebný na obchod z inej (čekerskej) lode.
Za takýto akt pirátstva ho však odmietne panovník Byblosu Džekerbaal prijať priateľsky a Wenamon uviazne na pobreží aj so sochou Amon-Rea. Jeden z členov Džekerbaalovej družiny ale má videnie a poradí panovníkovi, aby Wenamona predsa len prijal. Potom čo sa vyslancovi Hrihora podarí dostať k bybloskému panovníkovi rozpúta sa medzi nimi rozhovor v ostrom tóne, kedy je Wenamon upozornený na závažné prešľapy, ktorých sa v prístave dopustil (pirátstvo).
Wenamon sa snaží namietať, že on nie je hocijaký kupec, on je božský posol. Svoje tvrdenia však nemôže dokázať - poverovacie listiny zmizli spolu s peniazmi pri krádeži. Napokon sa obe strany dohodnú, že vyšlú posla k Nisubanebdžedetovi, aby objednávku vyplatil. Ten tak aj urobí a transakcia môže prebehnúť. Spokojný Wenamon sa spolu s posádkou a vzácnym cédrom chystá na návrat do Egypta, keď sa v prístave objaví niekoľko čekerských lodí, ktoré sa snažia zabrániť mu v odchode a žiadajú Džekerbaala, aby ho dal zatknúť.
Bybloský vladár však Wenamonovi dovolí utiecť z prístavu, ale s tým, že do toho čo sa udeje na mori zasahovať nebude. Prenasledovaný Wenamon s Čekermi v pätách sa doplaví k brehom Alašie (pravdepodobne Cyprus). Ani tam to však nie je lepšie. Tamojší sa mu vyhrážajú smrťou. Ich panovníčka však zasiahne a správa sa k nemu slušne ... a ... na tomto mieste papyrus náhle končí ... .
Úradná správa, alebo literárny text?Absencia ďalších prameňov (iných ako spomínaná "správa") nedáva veľký priestor na konštatovanie či Wenamon (kňaz a obchodník) skutočne existoval. Preto sa o ňom dá zatiaľ hovoriť ako o literárnej postave.
Už v r. 1952 prof. Černý (autorita na staroegyptské dokumenty) potvrdil závažnosť "Wenamonovej správy" a poukázal na formálnu podobnosť s dostupnými známymi administratívnymi textami. Podľa jeho názoru "správa" naznačuje, že by mohla patriť medzi takéto písomnosti, ale jazyk textu sa vyznačuje takmer poetickými textami čo možno len s ťažkosťami stotožniť s úsečnou rečou, ktorou sa vyznačovala vtedajšia egyptská administratíva.
Preto sa ponúka aj domnienka, že by mohlo ísť o literárnu reinterpretáciu reálnej úradnej správy a na papyruse je skratka, ktorú by bolo možné preložiť ako úradný výraz pre "odpis". Akokoľvek lákavavo táto domnienka znie nedá sa s určitosťou tvrdiť, že je správna, pretože v súčasnosti nie je k dispozícii žiadny ďalší príklad literárneho variantu reálnej úradnej správy. Aj napriek tomu však nie je možné poprieť, že stelesňuje dobovú predstavu ideálu oddanosti bohom v čoraz viac sa meniacom svete v ktorom sa vtedajší Egypťan začínal cítiť ako cudzinec.
V protiklade k nábožnému a tradície ctiacemu Egypťanovi z Vesetu Wenamonovi stojí Džekerbaal z Byblosu, ktorého zaujímal len obchod a peniaze, ale náboženstvo ho veľmi neovplytňovalo čo poukazuje na rozdiel medzi vtedajším Egyptom a jeho okolím. Jednou z možností je, že "správa" mala slúžiť ako výstraha ďalším Egypťanom pri cestách mimo Egypta.