Hymnus na počesť boha slnka
Sláva Tebe, Amon - Ré, každého dňa najkrajší,
ktorý neprestajne zrána vstávaš.
Chepre, ktorý sa unúva dielami,
tvoje lúče sú na tvári,
hoci to nevedno.
Zlato nemožno porovnať s tvojím leskom.
Si Ptah, tvoríš svoje údy,
si ploditeľ, sám nesplodený,
si jedinečný chvátajúci večnosťou,
ktorý na cestách vedie milióny ľudí.
Tvoj lesk je ako lesk nebeský,
tvoja farba je žiarivejšia než jeho schránka.
Keď ideš po nebi,
hľadí na Teba celý svet,
hoci tvoju dráhu nevidia.
Keď sa zrána zjavíš,
denná práca rastie.
Keď prichádzaš majestátny,
je deň nepatrný.
Keď sa náhliš po ceste,
sú milióny a státisíce míľ iba okamihom.
Každý deň ti podlieha,
lebo speje k tvojmu zániku,
a rovnako završuješ nočné hodiny.
Zadelil si ich,
no pritom v tvojich dielach nedovidieť konca.
Tebou vidia všetky oči,
nič nezmôžu, keď tvoja Výsosť zájde.
Včasne sa vychystávaš, aby si zrána vyšiel.
Tvoje lúče otvárajú oči,
keď zájdeš na Západné pohorie,
spia ako mŕtvi...