Hieroglyfy - vývoj písma
... a na počiatku bolo písmo...Aké by to bolo jednoduché keby to naozaj bolo presne tak.
Ibaže nič nie je tak jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá a u staroegyptského písma (prvé "písomné stopy sa datujú cca do obdobia druhej polovice 4. tisícročia) to platí dvojnásobne.
Na štarte stálo obrázkové písmo - obrázok vyjadroval presne to čo predstavoval. Onedlho sa už ale zaužívalo, že obrázok určitej veci znamenal okrem toho čo predstavoval ešte niečo plus, napríklad nejakú súvisiacu vec. Malé koliesko teda mohlo znamenať nielen slnko, ale aj deň, čas či svetlo.
K prielomu prišlo v momente keď sa obrázok konkrétnej veci začal používať nielen na označenie tejto veci , alebo veci príbuznej, ale aj na vyjadrenie vecí ktoré s ním nesúviseli, a znázorniteľné boli len veľmi ťažko. A ak aj boli znázorniteľné, tak iba na základe fonetickej (zvukovej) zhody, alebo podoby slov. Zreteľným príkladom uvedeného je napr. číslovka tisíc, ktorá sa čítala cha, podobne ako lotos. To viedlo k tomu, že sa obrázok lotosu začal používať na vyjadrenie oboch týchto pojmov i keď tak veľmi odlišných. Teraz už bolo možné zaznamenávať neustále sa zvyšujúci objem nových pojmov a informácií.
Toto písmo pozostáva zo spojenia ideogramov (významových znakov), fonogramov (zvukových znakov) a determinatívov (určujúcich znakov), ktoré je ale dôkladne rozlišovať. Ideogram znamená predmet, ktorý je reálne vyobrazený ako aj predmety, ktoré s nm úzko súvisia. K ideogramu sa často pridáva fonogram, ktorý ale iba naznačuje zvukové znenie vždy len jednej spoluhlásky a pomáha určiť presný význam slova. Niekedy je označovaný aj ako jednohlásový (abecedný) znak. Determinatívy boli znaky pripisované za slovo, aby bolo lepšie určiteľné, ale nečítame ich. V egyptskom písme sa písali iba spoluhlásky, samohlásky nie sú známe a tak egyptológovia kôli čitateľnosti vkladajú medzi spoluhlásky samohlásku e. Počet hieroglyfov sa pohybuje okolo čísla 750, pamätajme však, že v rôznych dobách môhol existovať ich rôzny počet. Niektoré zmizli v hlbinách dejín, ale nové nastúpili a to by mohlo objasňovať ich pohyblivý počet. Podľa spôsobu relizácie hovoríme o hieroglyfoch v reliéfe negatívnom, alebo pozitívnom (zarezaný, nízky, vysoký). Napriek spomínanej "pohyblivosti" poznáme aj skupiny znakov používaných po celé tisícročia. Fonogramy (24) patria medzi ne. Označujúce vždy len jednu hlásku a niekedy o nich hovoríme aj ako o "abecedných znakoch".
Hierogly sú odrazom snahy o čo najvernejšie zobrazenie. Preto na maľbách boli zvieratá zobrazované z profilu, ľudské postavy zobrazovali hlavu v profile, oko spredu. Od plnej šírky v ramenách sa trup postupne otáča k trojštvrťovému profilu v bokoch. Nohy sú z profilu a pretože bývajú zobrazené obe palcom von, chodidla sú nakreslené obe pravé alebo ľavé.
Z hieroglyfov vzniklo zjednodušením značiek písmo hieratické, ktoré vzniklo ako reakcia na potrebu jednoducho a rýchlo zapísať záznam na zvitok papyrusu či úlomok vápenca, drevennej doštičky pokrytej šťukatúrou. Jeho ďalším zjednodušením vzniklo cca v roku 750 pr. n. l. písmo démotické. Lúštiteľ démotického písma by však musel vládnuť nielen hieroglyfickým ale aj hieratickým písmom. Potom by vedel spätne odsledovať aj krátenie a zjednodušovanie jednotlivých znakov. Pisári a kňazi starovekého Egypta ovládali všetki druhy písma a ako také ich vedeli aj používať.
Všetky tri druhy písma sa používali počas Gréckej a Rímskej doby. Pre monumentálne nápisy na stenách hrobiek a chrámov sa používalo písmo hieroglyfické, hieratické zasa pre literárne, náboženské a hospodárske texty písané nielen na papyrusy ale i ostraky (úlomky keramiky) a démotické sa používalo pre korešpondenciu a bežné hospodárske texty. Vplyvom gréckej a rímskej nadvlády sa do popredia čoraz viac dostávala gréčtina a alfabeta, neskôr aj latinčina a latinka. Posledný známy text s hieroglyfickým písmom je z 24.8. 394 a u démotického je posledný text z 2.12.452. Oba doklady sa nachádzajú na ostrove Philae. Krátko na to sa popri koptskom písme presadila arabčina. Koptské písmo sa skladalo zo siedmch značiek prevzatých z démotickeho písma a gréckych veľkých písmen. Koptovia ním zaznamenávali posledný vývojový stupeň egyptského jazyka - koptštinu, kt. je napríklad dôkazom, že ak egyptskí učenci vyznávali kresťanstvo, používali práve toto písmo. Do koptštiny bola preložená aj biblia.
- Vývojové stupne egyptštiny:
- Najstaršia egyptština používaná cca do roku 2160 pr. n. l.
- 2. Klasická egyptština 2160 - 1543 pr. n. l.
- Novoegyptština 1543 - 715 pr. n. l.
- Démotština
- Koptština, ktorá bola postupne vytlačená arabštinou.
Po nástupe Grékov, neskôr kresťanstva a po príchode Arabov v 7. storočí n.l. egyptština postupne upadala do zabudnutia a s ňou aj všetky druhy jej písma. Rozlúštenia a znovuobjavenia sa tento zložitý ale nádherný jazyk dočkal až v roku 1822.