Hymnus na počesť boha slnka
Chválozpev na živého Hóra sídliaceho na oboch horizontoch, jasajúceho v horizonte v jeho mene Šu, ktorý je Slnko žijúce na veky, veľké živé Slnko, ktoré je v jubileu, pán všetkého okolo čoho krúži slnko, pán neba, pán zeme, pán chrámu Slnka v Achetatone.
Kráľ Horného a Dolného Egypta žijúci pravdou, pán oboch zemí Nefercheperure Vejenre, syn Reov, žijúci pravdou, pán korún Achnaton, veľký svojím pozemským životom a veľká manželka kráľova, jeho miláčik, pani oboch zemí Nefernefruaton Nefertiti - kiež žije, je zdravá a svieža na veky vekov - hovorí: "Žiariš krásne v horizonte nebe, ó Slnko žijúce, ktoré si žilo na prapočiatku. Keď vychádzaš na východnom horizonte, napĺňaš každú zem svojou krásou. Si veľké, lesknúce sa, vznášajúce sa vysoko nad všetkými zemami.
Tvoje lúče objímajú svet až na koniec všetkého čo si stvorilo. Ty si Re; prichádzaš až na koniec sveta a podmaňuješ ho pre svojho syna, ktorého miluješ. Aj keď si vzdialené, tvoje lúče sú na zemi, a aj keď si pre tvárou ľudí nevidia ako konáš svoju cestu.
Keď sa ukladáš k odpočinku v západnom horizonte, zem je v temnote akoby mŕtva. Ľudia ležia vo svojich izbách, majúc zahalené hlavy a oko nevidí oka. Keby im boli ukradnuté všetky veci, ktoré majú pod svojími hlavami, nevedeli by o tom. Všetci levovia vychádzajú zo svojich brlohov a všetky plazy hryzú. Temnota vládne a zem je v mlčaní, pokiaľ to čo ju stvorilo odpočíva vo svojom horizonte. Keď sa rozodnieva vychádzaš na horizonte, žiariš, si slnko, vo dne a zaháňaš temnotu.
Rozdávaš svoje lúče a obe zeme (krajiny) sú v slávnostnom lesku. Ľudia precitajú a stavajú sa na nohy, ty si ich zdvihlo. Umývajú sa, berú svoje šaty a ich ruky vzdávajú chválu tvojmu zjaveniu. Celý svet vykonáva svoju prácu. Všetok dobytok sa teší z tvojho sálania, stromy a traviny sa zelenajú, vtáci vylietavajú zo svojich hniezd a ich krídla vzdávajú chválu tvojmu duchovi. Všetok dobytok poskakuje po svojich nohách a všetko čo lieta i čo poletuje žije keď im ty vyjdeš. Lode plávajú po prúde i proti prúdu a všetky cesty sa otvárajú pretože si vyšlo. I ryby v rieke vyskakujú bližšie k tebe pretože tvoje lúče sú i v hlbinách mora.
Dávaš vznikať zárodočnej hmote v ženách, vytváraš semeno v mužpch, dávaš život ich synovi v tele jeho matky a čičíkaš ho aby neplakal, si kojná v lone materskom, dávajúc dych aby na žive bolo udržané všetko čo si vytvorilo. A keď vyjde z lona na svet v deň svojho narodenia, otváraš jeho ústa aby hovorilo a vytváraš jeho každodenný pokrm. Vtáčatko vo vajci sa ozýva zo šktupinky a ty mu dávaš vzduch, v jeho vnútri aby si ho zdržalo na živu. Keď dodalo si mu sily aby sa preklbalo z vajca, vychádza z neho aby kričalo podľa svojej schopnosti a beží na svojich nohách odkiaľ vyšlo.
Ako veľa je toho čo si stvorilo a čo je vyzdobené, pred jediným bolom okrem ktorého nie je iného. Stvorilo si zem podľa svojej vôle, súc samo s ľuďmi, dobytkom a všetkým (skotom) ošípanými. Všetko čo je na zemi chodí po svojich nohách a všetko čo je vo výške lieta na svojich krídlach.
Cudzincov, Sýrčanov, Núbijčanov a Egypťanov si usadilo, každého na jeho miesto a stvorilo si čo potrebujú, každý má svoju potravu a jeho pozemský život je vypočítaný. Ich jazyky sú odlišné od ich rečí a práve tak ich vzhľad. AJ ich pleť je rozlíšená, ty si rozlíšilo národy. Ty vytváraš Níl v podzemí a privádzaš ho sem podľa svojej vôle, aby živil ľudí, tak si ich vytvorilo. Ty si pán všetkých, si nimi do únavy zamestnané, pán všetkých zemí, ktorý pre ne svieti, denné Slnko, veľké mocou. Ty sa staráš, aby i všetky vzdialené cudzie zeme žily, umiestnilo si tiež Níl v nebi, aby zostupoval k nim, vlnil sa na orách ako more a zavlažoval ich polia pri ich mestách. Aké znamenité sú svoje zámery, pane večnosti! Nebeský Níl dávaš cudzím národom a zvieratám všetkých púští, chodiacim po svojich nohách a Níl pozemský vychádza z podzemia pre Egypt. Tvoje lúče vyživujú všetky polia, dokiaľ budeš svietiť budú žiť a porastú pre teba.
Ty tvoríš ročné počasie, aby si životom obradovalo čo si stvorilo: dobu pučania, aby si ju ochladzovalo a sálanie, aby okúsili Teba. Nebo si vytvorilo vzdialené, aby si v ňom svietilo a aby si videlo všetko čo si stvorilo.
Si samojediné a žiariš vo svojom tvare ako živé Slnko, vychádzaš a žiariš,, vzďaluješ sa a vraciaš sa.
Vytváraš milióny bytostí zo seba samého: mestá, osady, polia, cesty a rieku. Všetky oči hľadia na seba keď si denné Slno nad zemou. .... . . . .. . ... . . . . . . . . . . .. ..
Ty si v mojom srdci a nikto ťa nepozná tak ako tvoj syn Nefercheprure Vejenre; dávaš, že si znalý svojej bytosti a svojej moci.